Jozef Tiso nebol diktátorom, ale vo svojich rukách postupne sústredil v podstate všetky rozhodujúce štátne i stranícke funkcie, alebo dosadil do nich sebe oddaných ľudí. Tým prebral na seba plnú priamu či nepriamu právnu, politickú a morálnu zodpovednosť za všetko, čo sa vo vojnovej Slovenskej republike počas jej šesťročnej existencie udialo.