Pozerali von oknom a chvíľu sa hrali s oblakmi. Vrátil sa aj mráz. Ako každý deň, ani vtedy nemlčal. Posledné dni ich zobúdzal kresbami na okná. To sladké praskanie, ktoré im vždy zanechalo iný obraz. Už ho nestrhali nechtami. Z očí si zmietli pár snehových vločiek.
Ich pery chceli šepkať, ale už nemohli. Bývali to krásne rána... vedeli sa dotknúť jabloní. Každú jar vietor privial ich vôňu cez parapety okien...tú sladkú kyslosť obkolesenú pierkami púpavy. Keď vyrastú znova, oni ich už nesfúknu. Guľka vraha, chladného ako zbraň v jeho rukách, im ukradla jar.
Ukradla im letá - tie horúce letá a všetky dni, kedy sladko pichľavé včely prinášajú plody do svojich úľov. Nazývajú ich medom a ich pery boli ním potreté. Pláty medu, sladké, ako ich láska. Už ich neokúsia.
Pravda lieta v ovzduší a hľadá svoj príbytok. Pridlho hladovala, pridlho čakala.
,,Zaplatím, ja zaplatím...každému...za pravdu... milión dám.“ -povie muž za mikrofónom, upraví si kravatu. A matky , ktorých oči sú zatopené dravou riekou plnou bolesti stoja pod ich oknami, pod oknami tých, ktorí chcú platiť, tých, ktorí kričia na spravodlivosť a upravujú si obleky.
Ich ruky plné čiarok od mokrých sĺz, ktoré na ne padajú a kolená, ich kolená majú farbu hliny z hrobov ich detí. Pred ne nech sa postavia, páni v kravatách...
A čo je vina? A kto je vinník? Snáď len ten, kto vystrelí? Prvý ušil klamstvu kabát, druhý si ho obliekol, tretí mu zapol gombíky. Štvrtý ho poslal do ulíc a piaty ho ochraňoval, aby sa nerozpáral. Príliš drahý kabát, museli ho chrániť. Aj za cenu života. Nevinného, krehkého. Za cenu lásky, ktorá sa nikdy nespečatí sľubom manželov.
Pravda dnes kráča po chladných uliciach, kričí svoje meno cez pery mužov a žien, matiek, otcov a ich detí. Pravda za život. Spravodlivosť za život. Vy, ktorí ste nestrieľali. Vy čo chcete platiť a prosíte spravodlivosť, aby ukázala svoju tvár: Dnes stojí pred Vami, nakloňte sa z okien. Vidíte ju? Nemáte kam ujsť.
Zabili ste, zabili ste lžou. Zabili ste peniazmi. Zabili ste! Nevinných a krásnych. Mladých a zaľúbených. Vaša pýcha , Vaše lži...zabili Jána, zabili Martinu ...cez zbraň Vašich túžob a klamstiev , zhmotnenej v rukách vraha.
A bolesť kráča po plameni sviece a ukladá sa na chladný hrob. Nedovolia ho sfúknuť. Ich plameň bude horieť, bude svietiť a každý ho uvidí.
Odpočívajte v pokoji...