Kto sú „vojenkori“?
Pôvodne sa vojenskí korešpondenti objavili ako profesionálni novinári, ktorých úlohou bolo prinášať správy priamo z vojnových zón. V Rusku majú viac ako 140-ročnú históriu. V súčasnom konflikte na Ukrajine však ruskí vojnoví reportéri často neplnia len úlohu bežného novinára, ale stávajú sa priamymi účastníkmi bojov a aktívne sa zapájajú do šírenia vládnej propagandy.
V dnešnej dobe, najmä prostredníctvom platformy Telegram, sa „vojenkori“ predstavujú ako nezávislí vojnoví reportéri, ktorí sa pohybujú v prvých líniách bojov, riskujú svoje životy a prinášajú „pravdivé správy“ priamo z frontu. V skutočnosti však veľká časť z nich slúži ako hlasná trúba ruského štátu a armády, podporujúc nacionalistickú a militaristickú rétoriku.
Ako fungujú?
Vojenskí reportéri, ako ich vykresľuje ruská propaganda, sú predstavovaní ako hrdinovia – odvážni muži a ženy, ktorí riskujú svoje životy, aby informovali verejnosť o udalostiach z vojny. Dokumentárne filmy a reportáže často ukazujú, ako „vojenkori“ sprevádzajú ruských vojakov na bojisku, natáčajú bojové scény a sami sa aktívne podieľajú na vojenských operáciách. Ich cieľom je však nielen informovať, ale aj manipulovať verejnú mienku tým, že vykresľujú ruskú armádu v pozitívnom svetle, zatiaľ čo ukrajinské sily sú prezentované ako nepriatelia Ruska a jeho hodnot.
Jedným z príkladov je séria dokumentárnych filmov z produkcie Russia Today, ktorá oslavuje týchto „vojnových hrdinov“. Filmy ukazujú, ako vojenkori bojujú na strane vojakov, pomáhajú raneným a zdôrazňujú, že Ukrajinci zámerne lovia vojnových novinárov. To všetko vytvára dojem, že títo reportéri sú viac než len novinári – sú neoddeliteľnou súčasťou vojnového úsilia.
Pravda alebo manipulácia?
Hoci sa „vojenkori“ prezentujú ako objektívni reportéri, ich skutočná úloha je často veľmi vzdialená od tradičnej novinárskej práce. Ich správy sú plné dezinformácií a manipulácie, pričom cielia na city ruských občanov. Mnohí Rusi, ktorí neveria oficiálnym médiám, ako je agentúra TASS alebo RIA Novosti, sú ochotní veriť práve týmto „odvážnym“ reportérom, ktorí podľa nich priamo z bojiska prinášajú „pravdu“. Realita je však taká, že títo vojnoví reportéri nie sú nezávislí novinári, ale nástroj vlády na šírenie jej naratívu.
Vysoká cena za „hrdinstvo“
Hoci byť vojenkorom prináša slávu a často aj finančné odmeny, nie je to bez rizika. Niekoľko prominentných vojnových reportérov, ako napríklad Vladlen Tatarskij, bolo zabitých alebo zranených pri útokoch. Tatarskij bol zabitý bombou, Szemjon Pegov, známy ako WarGonzo, bol zranený pri výbuchu míny. Navyše, bývalý vojnový veliteľ Igor Girkin, ktorý sa stal kritikom ruskej vojenskej kampane, je momentálne vo väzení. Tieto prípady však ukazujú, že byť súčasťou tejto propagandistickej mašinérie prináša nielen výhody, ale aj vážne nebezpečenstvo.
Na záver.....
Fenomén „vojenkorov“ je súčasťou širšej stratégie ruského štátu, ako kontrolovať verejnú mienku a udržiavať nacionalistické cítenie. Hoci sú títo reportéri prezentovaní ako nezávislí novinári, v skutočnosti ide o nástroj propagandy, ktorý šíri upravenú verziu vojny v prospech ruských záujmov. Pre verejnosť, ktorá hľadá pravdivé informácie, je preto dôležité kriticky posudzovať tieto správy a vnímať ich v širšom kontexte.
ZDROJ: https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1074476991018966&id=100053700247094&rdid=kxvrND4EKWguWjis