Trump sa v očiach mnohých pozorovateľov stáva človekom, ktory prezentuje svoju politiku ako schopnú priniesť mier a stabilitu, no výsledky sú opačné: destabilizácia a rozpad zjednotenej fronty NATO, čo má za následok posilnenie autoritárskych režimov a geopolitické posuny, ktoré sú v prospech Ruska a Číny.
Trump považuje svoju schopnosť dosahovať obchody a dohody ako kľúčovú prednosť. Jeho neúspešné pokusy o rokovania s KĽDR a nešťastné stiahnutie amerických síl z Afganistanu ukazujú, že jeho prístup k zahraničnej politike je spojený s rizikom neuvážených rozhodnutí. Tento prístup sa prejavil aj v jeho postoji k Ukrajine, kde navrhuje zľavy v podobe uznania ruských ziskov na Ukrajine, zamietnutie vstupu Ukrajiny do NATO a obmedzenie americkej vojenskej podpory. Tento druh "dobroprajných" návrhov, ktoré sa zdajú byť výhodné pre Trumpa ako "veľkého vyjednávača", však vedú k vážnym geopolitickým následkom.
Trump a posilnenie Ruska
Je nepopierateľné, že Putin, ktorý začal nevyprovokovanú agresiu voči Ukrajine, mal v Trumpovom prístupe nečakaného spojenca. Trumpova glorifikácia ruského prezidenta, vyvolala otázky o dôveryhodnosti USA ako globálneho garanta mieru. Jeho obdivovanie Putina a prijímanie naratívu, v ktorom je Ukrajina zodpovedná za konflikt, oslabuje transatlantické spojenectvo a znižuje morálnu autoritu USA v očiach európskych spojencov.
Trumpove návrhy, ktoré sa zdajú byť len formálnymi "vyjednávacími taktikami", sa v skutočnosti menia na nebezpečné ústupky voči ruským požiadavkám. Tieto návrhy prispievajú k oslabeniu bezpečnosti v strednej a východnej Európe, čo nielen ohrozuje Ukrajinu, ale aj posilňuje ruský vplyv v regióne. V prípade, že by sa takéto návrhy uskutočnili, mohli by mať vážne dôsledky pre celý euroatlantický bezpečnostný rámec.
Úpadok transatlantických vzťahov
Trumpova zahraničná politika, najmä v oblasti obrany a bezpečnosti, posúva záťaž na plecia európskych krajín. Návrh amerického ministra obrany, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju obranu, naznačuje, že USA sa odkláňajú od tradičného transatlantického partnerstva. V prípade Trumpa a jeho administratívy sa stáva otázne, čo vlastne NATO znamená a či je stále schopné plniť svoju základnú úlohu v oblasti kolektívnej bezpečnosti. V skutočnosti, tento posun ukazuje, že USA už nie sú ochotné byť garantom mieru a stability v európskej časti sveta.
Politické a ekonomické napätia v rámci Európy, najmä s ohľadom na rôzne postoje k Trumpovej politike, ukazujú na to, že rozdelenie a neistota v rámci Západu môžu v konečnom dôsledku poskytnúť príležitosť autoritárskym režimom na posilnenie svojho vplyvu. To môže mať ďalekosiahle dôsledky, nielen pre Ukrajinu, ale aj pre širší svetový mier, v ktorom autoritárske vlády môžu získať výhodu.
Európa a jej vlastná bezpečnostná architektúra
Európske krajiny musia začať brať vážne výzvy, ktoré pred ne kladie Trumpova politika. Už teraz je jasné, že spoliehanie sa na USA ako na záruku bezpečnosti môže byť čoraz rizikovejšie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron dlhodobo upozorňuje na potrebu vytvoriť európsku obrannú silu, nezávislú od NATO. Tento návrh nadobúda na dôležitosti, pretože v prípade ďalšieho erózneho vplyvu USA môže Európa čeliť bezpečnostným hrozbám bez spoľahlivého partnera z druhého brehu Atlantiku.
Geopolitické výzvy pred nami
Trumpov postoj k Ukrajine a jeho vplyv na transatlantické vzťahy sú príkladom širšieho trendu v zahraničnej politike, ktorý môže mať nebezpečné dôsledky pre stabilitu v Európe i vo svete. V tejto situácii sa vyžaduje od Európy, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť a podporila posilnenie svojej vlastnej obrany. A hoci je možno príliš neskoro na to, aby sa zásadne zmenila pozícia USA, je nevyhnutné, aby všetky demokracie na Západe zintenzívnili tlak na Washington, aby predišli ešte väčším geopolitickým katastrofám, ktoré by mohli vzniknúť z Trumpových jednostranných a krátkozrakých rozhodnutí.