Jeho prejav bol plný kritiky voči existujúcej politike EÚ, ktorú označil za "jednotný názor" a varoval pred "nebezpečnou radikalizáciou" liberálnej ideológie.
Fico v prejave začal spomienkou na Michala Strenka, amerického vojaka slovenského pôvodu, čo v kontexte 80. výročia porážky fašizmu pôsobilo ako uctenie si histórie. Napriek tomuto prvému, neškodnému momentu, jeho vystúpenie rýchlo prešlo do otázok súčasnej politiky a zahraničných vzťahov, pričom hlavnou témou bol konflikt na Ukrajine.
Podľa Fica, európska politika potrebovala obnoviť "rozmanitosť názorov" a v jeho očiach je problémom to, že tí, ktorí sa vyjadrujú inak ako oficiálna línia, sú "odsúvaní na okraj". Tento apel na slobodu prejavu a rôznorodosť názorov môže znieť ako oprávnený, no keď sa pozrieme na samotné Fico vedenie, jeho história v oblasti slobody slova, osobitne v období medzi rokmi 2020 až 2023, naznačuje opak. Fico kritizoval zneužívanie trestného práva proti opozícii počas svojej neprítomnosti vo vláde, čo v kontexte jeho vlastného riadenia krajiny skôr vyznieva ako nepresvedčivá rétorika.
Najviac pozornosti vzbudili jeho komentáre ohľadom vojny na Ukrajine. Fico, hoci odsúdil ruskú inváziu ako porušenie medzinárodného práva, sa snažil vyvážiť svoj postoj tým, že vyzdvihol údajné "vážne bezpečnostné dôvody" Ruska. Tento argument, ktorý bol často využívaný na ospravedlnenie vojenského zásahu, nezohľadňuje komplexnosť geopolitickej situácie a často sa zdá ako predpríprava na mierové rokovania, ktoré by v konečnom dôsledku mohli nevyhnutne poškodiť Ukrajinu.
Fico sa tiež vyjadril, že Ukrajina je "obeťou zlej stratégie" a že neobmedzená podpora zo strany Západu nevedie k želaným výsledkom. Tento názor môže byť zrozumiteľný pre tých, ktorí hľadajú alternatívne riešenia, ale je potrebné si uvedomiť, že Fico neponúka konkrétnu alternatívu, len konštatuje, že vojna trvá a situácia sa nevyvíja podľa očakávaní.
Kritika Zelenského je ďalším kontroverzným bodom jeho prejavu. Fico naznačil, že ukrajinský prezident vojnu potreboval, pretože až kým trvá, nie je možné uskutočniť demokratické voľby. Tento postoj je nebezpečný, pretože podkopáva legitímnosť voľby samotného ukrajinského národa a dáva do popredia vnútorné politické boje na Ukrajine, ktoré sú v tomto prípade nezmyselné vzhľadom na momentálnu vojenskú realitu.
Fico sa nielenže vyjadril kriticky k ukrajinskej situácii, ale zároveň vyzval EÚ, aby pomohla americkému prezidentovi ukončiť vojnu. Tento apel je znepokojivý, pretože prehliada, že mier, ktorý by bol prínosom pre Ukrajinu, nesmie byť podmienený len geopolitickými záujmami Západu, ale musí zohľadniť aj suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
Je pozoruhodné, že slovenský premiér počas svojej reči vyjadril podporu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a vyzval na spoločné úsilie o vyhľadávanie mierových riešení. Avšak jeho neustála kritika politiky EÚ a jej podpory Ukrajiny vytvára obraz, že Fico sa pokúša využiť súčasnú geopolitickú situáciu na presadenie svojich politických preferencií a na upokojenie domácich voličov, ktorí zdieľajú jeho názor na potrebu "alternatívnych" prístupov.
Na záver, Fico vo svojom prejave spomenul aj témy ako radikalizácia liberálnej ideológie a plánované zmeny v slovenskej ústave, ktoré obmedzujú definíciu manželstva a rodiny na tradičné hodnoty. Táto rétorika oslovuje konzervatívne publikum, ale vyvoláva otázky, či je takéto vyjadrovanie skutočne v súlade s potrebami modernej spoločnosti, ktorá čelí komplexným výzvam ako globalizácia, migrácia a prerozdeľovanie práv.
Fico sa v CPAC prezentoval ako konzervatívny líder, ktorý sa snaží formovať európsku politiku podľa svojich predstáv. Avšak, jeho názor na Ukrajinu a podporu ruských záujmov vzbudzuje vlnu kritiky. Jeho slová môžu znieť lákavo pre tých, ktorí chcú znížiť eskaláciu konfliktu, ale súčasne ignorujú realitu vojnových zločinov a zničenie Ukrajiny, ktoré nemôžu byť ignorované v meniacom sa svetovom poriadku.