Štát vyrába približne jednu štvrtinu elektrickej energie na Slovensku, pričom zvyšok produkcie zabezpečujú súkromné subjekty. Tie pôsobia na základe jasne definovaných zmluvných vzťahov a regulácií. Z toho vyplýva, že štát nemá priamy dosah na väčšinu vyrobenej energie, ktorú nevlastní alebo nekontroluje. Možnosť "zakázať" predaj alebo distribúciu elektriny zo strany štátu je preto obmedzená iba na jeho vlastnú produkciu, a aj to by malo vážne legislatívne a ekonomické dôsledky.
Na základe dostupných údajov z júna 2024 Ukrajina doviezla približne 858 GWh elektriny z okolitých krajín. Podiely jednotlivých štátov na tomto importe boli nasledovné:
- Maďarsko: približne 40 % (343 GWh)
- Poľsko: približne 20 % (171 GWh)
- Slovensko: približne 20 % (171 GWh)
- Rumunsko: približne 20 % (171 GWh)
Tento graf znázorňuje, že Maďarsko bolo v danom mesiaci najväčším exportérom elektriny na Ukrajinu, nasledované Poľskom, Slovenskom a Rumunskom s rovnakými podielmi. Je dôležité poznamenať, že tieto údaje sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho obdobia a podmienok na trhu s elektrinou.
Prečo štát nemôže zakázať predaj elektriny?
-
Legislatívne prekážky:
- Slovensko je členom Európskej únie, ktorá kladie dôraz na liberalizáciu trhu s energiami. To znamená, že súkromní výrobcovia a predajcovia energií majú garantované práva na podnikanie v rámci európskych smerníc.
- Akýkoľvek zásah štátu do súkromného sektora v oblasti energetiky by mohol byť označený za porušenie princípov hospodárskej súťaže a vlastníckych práv. Tento krok by mohol viesť k arbitrážam, v ktorých by Slovensko s veľkou pravdepodobnosťou prehralo.
-
Ekonomické dôsledky:
- Prípadná arbitráž by znamenala značné finančné náklady pre štát, ktoré by museli byť pokryté zo štátneho rozpočtu – teda z daní občanov. Náklady na takéto procesy a potenciálne pokuty môžu dosahovať milióny až miliardy eur.
- Takéto kroky by mohli znížiť dôveru zahraničných investorov v Slovensko ako stabilné podnikateľské prostredie, čo by mohlo poškodiť ekonomiku krajiny.
-
Energetické zmluvy:
- Súkromné subjekty predávajú elektrinu na základe dlhodobých kontraktov a obchodných dohôd, ktoré štát nemôže jednostranne zrušiť. Ak by to urobil, došlo by k porušeniu zmluvných záväzkov, čo by mohlo viesť k ďalším arbitrážam.
Elektrina a Ukrajina
Elektrina, ktorá smeruje na Ukrajinu, nie je poskytovaná zadarmo. Slovenská elektrina je súčasťou medzinárodného energetického trhu, kde je elektrina obchodovaná ako tovar za trhové ceny. Tento proces prebieha na základe platných medzinárodných dohôd a obchodných kontraktov medzi slovenskými výrobcami a zahraničnými odberateľmi, vrátane Ukrajiny.
Ako funguje predaj elektriny na Ukrajinu?
Predaj elektriny je realizovaný prostredníctvom obchodných mechanizmov európskeho energetického trhu, kde ceny elektriny závisia od dopytu, ponuky a trhových podmienok. Ukrajina ako krajina susediaca so Slovenskom využíva tieto trhy na zabezpečenie stabilných dodávok elektriny. Slovenskí výrobcovia a dodávatelia uzatvárajú zmluvy, v ktorých sú jasne definované podmienky, vrátane cien, množstva a spôsobu platby. Ukrajina za odoberanú elektrinu riadne platí, pričom platby sú zabezpečené štandardnými obchodnými postupmi.
Prečo by Slovensko „nedarovalo“ elektrinu?
-
Ekonomická realita: Slovensko, podobne ako iné krajiny, neprodukuje elektrinu bez nákladov. Výroba elektriny zahŕňa náklady na palivo (napríklad jadrové palivo, uhlie alebo plyn), údržbu elektrární, distribúciu a ďalšie prevádzkové výdavky. Predaj elektriny za trhové ceny umožňuje pokryť tieto náklady a zabezpečiť zisk, ktorý podporuje ďalší rozvoj sektora.
-
Príjmy do štátneho rozpočtu: Elektrina je jedným z dôležitých zdrojov príjmov pre štát a energetické spoločnosti. Darovanie elektriny by znamenalo priamu stratu príjmov, ktoré sa využívajú na financovanie infraštruktúry, údržbu sietí a ďalšie investície v energetike.
-
Právne a regulačné obmedzenia: Slovenská elektrina nie je majetkom jedinej inštitúcie, ale je produkovaná viacerými subjektmi – štátnymi aj súkromnými. Tieto subjekty fungujú na základe obchodných zmlúv a európskych smerníc, ktoré im neumožňujú poskytovať elektrinu zadarmo.
Politický a ekonomický kontext
V súčasnej geopolitickej situácii je dodávka elektriny na Ukrajinu dôležitým faktorom nielen z hľadiska ekonomiky, ale aj politickej stability regiónu. Ukrajina čelí energetickým výzvam spojeným s konfliktom a poškodenou infraštruktúrou, preto musí elektrinu nakupovať zo zahraničia. Pre Slovensko to predstavuje obchodnú príležitosť, ktorá posilňuje bilaterálne vzťahy a zároveň generuje príjmy pre slovenské energetické spoločnosti.
Ficove tvrdenia o tranzite plynu
Je paradoxné, že Fico kritizuje pokles príjmov z tranzitu plynu, ale zároveň jeho naratív naznačuje možnosť straty príjmov z elektriny, čo nedáva logický zmysel. Slovensko by sa vzdalo rovnako významného príjmu z predaja elektriny, ak by pristúpilo k akémukoľvek obmedzeniu, čo by bolo v rozpore s ekonomickými záujmami krajiny.
Ukrajina elektrickú energiu nie len dováža, ale aj vyváža
Celkovo Ukrajina minulý mesiac doviezla 181,8 tis. MW. elektrickej energie. Pritom 33 % dovozu (59,6 tis. MWh) pochádzalo z Maďarska; približne 25 % zo Slovenska (46,3 tis. MWh) a Rumunska (45,1 tis. MWh); 11 % (19,9 tis. MWh) z Poľska; 6 % (10,9 tis. MWh) z Moldavska.
Vývoz predstavoval 60,7 tis. MW. oproti 0,7 tis. MW. v septembri. Najviac elektriny sa vyviezlo do Maďarska - 33 %, resp. 20,2 tis. MW. Do Rumunska smerovalo 15,5 MWh (26 %), na Slovensko 14,3 MWh (25 %), do Poľska 7,3 MWh (12 %), do Moldavska 3,5 MWh (6 %).
Záver
Štát nemá legislatívne, ani ekonomické nástroje na zásadné obmedzenie predaja elektriny súkromnými subjektmi. Okrem toho, predaj elektriny na zahraničné trhy, vrátane Ukrajiny, predstavuje pre Slovensko ekonomický prínos. Akékoľvek narušenie týchto obchodných vzťahov by malo závažné dôsledky nielen pre energetický sektor, ale aj pre dôveryhodnosť krajiny na medzinárodnej úrovni.
Elektrina, ktorú Slovensko predáva Ukrajine, nie je „darovaná“ ani poskytovaná zadarmo. Každý predaj podlieha komerčným dohodám a zabezpečuje dôležité príjmy pre štát a celý energetický sektor. Prečo by štát, ktorý sa snaží optimalizovať svoje príjmy, daroval elektrinu a pripravoval sa o kľúčový zdroj financovania? Odpoveď je jednoduchá – nedáva to ekonomický ani politický zmysel.
Zdroj obrázka : SITA
Komentáre
0 komentár