Slovenská politika sa konečne dočkala poriadnej medzinárodnej prestíže. Nie, nie je to Nobelova cena, ktorú by Donald Trump tak veľmi chcel a ani členstvo v nejakej svetovej vedeckej rade. Ale zato disciplína „Kto sa hlbšie strčí do Trumpovej zadnice“ sa ukázala ako poriadne napínavá súťaž.
Ako náhle prišli voľby v USA, naši politici zapli turbo a vyrazili na čele pelotónu vernosti. Bolo jedno, či ešte pred rokom kričali, aký je Trump nespoľahlivý, dôležité bolo, že teraz bol späť – a to znamenalo jedinú vec: Kto sa prvý dostane na selfie, kto si uchmatne aspoň jedno kývnutie hlavou alebo pohľad jeho prenikavých (či sklenených?) očí.
Jeden tam letel s krabicou slovenských produktov (ktoré už o mesiac budú mať na sebe veselé 25 % clo). Druhý sa chvastal, ako mu Donald raz odpovedal na Twitteri. Tretí sa už preventívne pýtal, či si môže v obývačke namaľovať americkú vlajku na strop.
A potom prišiel ten moment.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov! A čo sme za túto ohromnú snahu dostali? Možno pozvanie na nejaký večierok v Trump Tower? Možno nový biznis deal? Ale kdeže. Dostali sme niečo oveľa hodnotnejšie – clo! Presne tak, 25 % navyše na európske (a teda aj slovenské) produkty.
Fico: Od sankcií k CPAC-u
Robert Fico (Smer-SD), ktorý ešte v roku 2014 kritizoval sankcie voči Rusku a varoval pred prílišným vplyvom USA na európsku politiku, dnes nadšene vyzdvihuje Trumpovu politiku. Prednedávnom sa s Viktorom Orbánom objavil na CPAC konferencii v USA, kde si neodpustil kritiku Ukrajiny a obdivné pokyvovanie smerom k americkému exprezidentovi. Slovensko potrebuje „silné národné lídrovstvo“, tvrdí Fico, kým USA na nás medzitým uvaľujú 25 % clo na export.
Pellegrini: Pragmatický manéver
Peter Pellegrini (Hlas-SD) v minulosti lavíroval medzi proeurópskym a proamerickým postojom. Ako premiér sa snažil o vyvážený vzťah, ale po Trumpovej výhre už vyslovil nádej, že jeho administratíva prispeje k mieru na Ukrajine. Či však dostane viac ako len zdvorilostný úsmev z Mar-a-Lago, ostáva otázne.
Matovič: Skeptik v úzadí
Igor Matovič (OĽaNO) sa od Trumpa drží skôr bokom. V minulosti mal výhrady voči jeho nepredvídateľnosti a obával sa, že jeho politika prinesie viac chaosu než riešení. Po posledných voľbách zareagoval skepticky, vyjadrujúc obavy, že USA môžu nechať Ukrajinu v kaši.
Gröhling: Opatrnosť pred nepredvídateľnosťou
Branislav Gröhling (SaS) patrí medzi tých, ktorí otvorene varovali pred Trumpovým vplyvom. Po jeho víťazstve vyhlásil, že „svet si nemôže dovoliť nepredvídateľné kroky Donalda Trumpa.“ Ako vidíme, svet si ich síce nemohol dovoliť, ale dostal ich aj s príplatkom 25 % na európske tovary.
Blanár: Rokovací stôl ako mantra
Juraj Blanár (Smer-SD) ako minister zahraničia víta Trumpovu iniciatívu k diplomatickému riešeniu konfliktu na Ukrajine. Zdôrazňuje, že Slovensko vždy podporovalo mierové rokovania – otázkou však zostáva, či ich Trump myslí rovnako vážne alebo ide len o ďalší marketingový ťah.
Uhrík: Eurokritika a koketovanie s Trumpom
Milan Uhrík (Republika) patrí medzi politikov, ktorí dlho hlásali odmietanie vplyvu USA na Slovensko a EÚ. Jeho rétorika sa však zmenila po Trumpovom návrate do politickej hry. Uhrík začal otvorene hovoriť o potrebe väčšej spolupráce s USA v otázkach národných záujmov, hoci zároveň neprestáva kritizovať EÚ. Jeho strana sa snaží lavírovať medzi euroskepticizmom a pragmatickou podporou Trumpových nacionalistických postojov.
Tieto príklady ilustrujú, ako sa postoje slovenských politikov voči USA a prezidentovi Trumpovi menili v závislosti od politických okolností a vnútroštátnych priorít. A tak sa naši politici pretekali, kto sa dostane Trumpovi bližšie, kto mu stihne skôr pogratulovať a kto si uloví aspoň jeden americký úsmev. Nakoniec však dostali len jedno veľké nič – presnejšie 25 % clá na slovenský export. Ale veď čo, hlavne že bola selfie a odserie si to aj tak iba bežný Slovák.
Komentáre
0 komentár