Prečo sa na Ukrajine nemôžu konať prezidentské voľby počas vojnového stavu?

Od začiatku plnoformátovej vojny (nie ŠVO, ale vojny) Ruska voči Ukrajine sa v medzinárodnom priestore, ako aj v diskusiách na sociálnych sieťach, objavuje mylná informácia, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je nelegitímnym prezidentom, pretože sa na Ukrajine neuskutočnili prezidentské voľby. V skutočnosti existuje séria právnych a praktických dôvodov, prečo voľby nie je možné uskutočniť počas prebiehajúceho vojnového konfliktu.

Pozadie informácie o nelegitímnosti

Hoax o nelegitímnosti prezidenta Zelenského má svoje korene v dezinformačných kampaniach, ktoré majú za cieľ oslabiť dôveru v ukrajinské inštitúcie. Tento naratív bol aktívne šírený proruskými mediálnymi kanálmi, dezinformačnými webmi a sociálnymi sieťami. Ruská federácia dlhodobo využíva hybridnú vojnu, ktorá zahŕňa manipuláciu verejnej mienky cez dezinformácie, s cieľom destabilizovať Ukrajinu a jej medzinárodnú podporu.

Mechanizmus šírenia tejto dezinformácie zahŕňa koordinované kampane na sociálnych sieťach, kde trolie farmy a proruskí influenceri šíria zmanipulované informácie. Často sa využívajú vytrhnuté citácie z kontextu, zmanipulované videá či články, ktoré spochybňujú legitímnosť ukrajinských inštitúcií.

Na Slovensku túto dezinformáciu šírili, ale aj naďalej aktívne šíria viacerí politici a verejné osobnosti. Rovnako sa na tom spolupodieľajú aj tzv. "ľudové" či "občianské denníky", ktoré  prostredníctvom proruských alternatívnych médií alebo sociálnych sietí priamo preberajú proruskú propagandu.

K šíreniu tejto propagandy sa významne pridali postavy zo slovenskej dezinformačnej scény, medzi ktorými vyniká najmä JUDr. Štefan Harabin, ktorý je dlhodobo aktívnym užitočným idiotom Kremľa. Ten dlhodobo spochybňuje legitímnosť ukrajinskej vlády a šíri proruské naratívy o konflikte na Ukrajine. Okrem neho sa na propagovaní tejto dezinformácie podieľali aj ďalšie osobnosti známe šírením proruských dezinformácií, vrátane alternatívnych médií, ktoré systematicky pracujú na podkopávaní dôvery v demokratické inštitúcie a ukrajinské vedenie. Medzi najvýraznejších šíriteľov patrili a aj patria zástupcovia strán Smer-SD, Republika a niektorí členovia SNS, ktorí v rôznych verejných vyjadreniach či statusoch na sociálnych sieťach tvrdili, že prezident Zelenskyj stratil legitimitu a Ukrajina by mala organizovať voľby aj napriek vojnovému stavu. Tieto tvrdenia boli viackrát vyvrátené odborníkmi na ústavné právo aj medzinárodnými organizáciami.

Medzinárodné organizácie a nezávislé fact-checking iniciatívy opakovane upozorňovali na šírenie tejto dezinformácie a identifikovali jej hlavné zdroje, ktoré sú priamo alebo nepriamo napojené na ruské štátne orgány.

Právne obmedzenia

Otázka konania volieb počas vojnového stavu je upravená v ukrajinskom zákone o právnom režime vojnového stavu (https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/389-VIII#Text), konkrétne článok 19, ktorý odkazuje na článok 64 ústavy Ukrajiny (https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/en/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80#Text), kde sa uvádza, že niektoré ústavné práva a slobody môžu byť obmedzené počas vojnového stavu. Priamo otázku volieb upravuje článok 83 a článok 85 ústavy Ukrajiny, kde sa špecifikuje, že počas vojnového stavu nie je možné organizovať prezidentské, parlamentné ani miestne voľby.

Okrem toho, podľa článku 108 ústavy Ukrajiny (https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254к/96-вр#Text), prezident vykonáva svoje právomoci až do zvolenia nového prezidenta. Tento právny rámec zabezpečuje kontinuitu výkonu moci v prípade mimoriadnych situácií, ako je vojnový stav.

K tejto téme sa vyjadril aj prezident Zelenskyj v rozhovore pre The Washington Post v máji 2023: „Ak máme stanné právo, nemôžeme mať voľby. Ústava zakazuje voľby v období stanného práva. Keď stanné právo skončí, budú voľby. Podľa ukrajinskej ústavy by sa mali voľby konať, myslím, do 90 dní od ukončenia stanného práva. Ale už si presne nepamätám.“

Vojnový stav bol na Ukrajine vyhlásený 24. februára 2022 v dôsledku plnohodnotnej ruskej invázie a odvtedy je pravidelne predlžovaný. Tento zákaz vyplýva nielen z potreby zabezpečiť stabilitu krajiny, ale aj z praktických dôvodov, ktoré by znemožnili demokratické a spravodlivé uskutočnenie volieb.

Bezpečnostné a logistické dôvody

Ukrajina je uprostred najväčšej vojny na európskom kontinente od druhej svetovej vojny. Organizácia volieb v týkto podmienkach predstavuje obrovské logistické a bezpečnostné výzvy:

• Milióny vysídlených občanov: Odhaduje sa, že viac ako 6 mil. Ukrajincov bolo donútených opustiť krajinu, zatiaľ čo mnohí ďalší sú v núclejšených oblastiach alebo v dočasnom ubytovaní v rôznych častiach krajiny. Zabezpečiť ich účasť na volebných procesoch je extrémne náročné.
• Hlasovanie vo vojnových zónach: Mnoho úzamí na východe a juhu krajiny je vystavených neustálemu bombardovaniu alebo sú pod čiastočnou ruskou okupáciou.
• Obmedzený prístup k volebným miestnostiam: Počas vojny sú mnohé infraštruktúrne objekty zničené a voliči by nemali bezpečný prístup k hlasovacím miestnostiam.
• Obmedzená možnosť hlasovania pre vojakov: Stovky tisíc ukrajinských vojakov bojuje na frontovej línii. Ich možnosť zúčastniť sa volieb by bola zložitá, ak nie nemožná.

Finančné obmedzenia

Vojna si vyžaduje obrovské finančné náklady a organizácia volieb by predstavovala ďalšie masívne výdavky. Prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že každý dostupný zdroj je prioritne určený na obranu krajiny. Organizácia volieb v týkto podmienkach by znamenala presmerovanie prostriedkov, ktoré by mohli oslabiť vojenské úsilie a ohroziť bezpečnosť Ukrajiny.

Medzinárodné a demokratické normy

Nie je nezvyčajné, že krajiny v stave vojny odkladajú voľby. V minulosti sa podobné rozhodnutia prijali v rôznych častiach sveta, keď vojnový stav znemožnil bezpečné a demokratické hlasovanie. Medzi príklady patria:

• Spojené kráľovstvo (1939 – 1945): Počas druhej svetovej vojny boli parlamentné voľby odložené až do roku 1945.

• Francúzsko (1914 – 1918): Počas prvej svetovej vojny neboli organizované parlamentné voľby.

• Sýria (2014): Prezidentské voľby boli organizované iba v častiach kontrolovaných vládou, kým v okupovaných oblastiach hlasovanie nebolo možné.

• Srí Lanka (1983 – 2009): Počas občianskej vojny boli viaceré voľby narušené alebo odložené v konfliktných oblastiach.

• Alžírsko (1992): Prezidentské voľby boli odložené po začiatku občianskej vojny.

• Afganistan (2009, 2014, 2019): Viaceré voľby boli odkladané alebo narušené prebiehajúcim konfliktom a nestabilitou.

Západní spojenci Ukrajiny taktiež podporujú rozhodnutie odložiť voľby, kým nebude možné ich slobodne a demokraticky uskutočniť. Nie je nezvyčajné, že krajiny v stave vojny odkladajú voľby. Podobné rozhodnutia urobili aj iné krajiny v minulosti, keď sa ocitli v existenčnej kríze. Západní spojenci Ukrajiny taktiež podporujú rozhodnutie odložiť voľby, kým nebude možné ich slobodne a demokraticky uskutočniť.

Prezident Zelenskyj je legálne vo funkcii

Prezident Zelenskyj je legálne vo funkcii a jeho mandát pokračuje na základe ústavných mechanizmov, ktoré zabezpečujú kontinuitu výkonu moci počas výnimočných situácií, akou je vojnový stav. Podľa ukrajinskej ústavy a zákona o vojnovom stave nie je možné uskutočniť prezidentské voľby, kým je krajina v aktívnom konflikte. V takýchto prípadoch prezident zotrváva vo funkcii až do riadneho uskutočnenia volieb po ukončení vojnového stavu. Tento princíp je dôležitý pre stabilitu krajiny a zabezpečenie efektívneho riadenia štátu v období krízy. Zelenskyj tak zostáva legitímnym prezidentom a naďalej zastáva funkciu hlavy štátu v súlade s ukrajinským právnym poriadkom.

Keďže Ukrajina je v stave vojny a nie je možné uskutočniť voľby, prezident Zelenskyj zostáva vo funkcii, kým nebude možné demokraticky zvoliť nového prezidenta. Tento postup je v súlade s ukrajinskou ústavou a nemôžeme hovoriť o nelegitímnosti jeho vlády. Naopak, jeho zotrvanie v prezidentskom úrade je nevyhnutné pre zachovanie stability krajiny.

Záver

Informácie o nelegitímnosti ukrajinského prezidenta sú zavádzajúce a nezohľadňujú skutočný právny a vojnový kontext. Ukrajinsá legislatíva jasne zakazuje voľby počas vojnového stavu a organizácia volieb v súčasnej situácii by bola logisticky a bezpečnostne nemožná. Prezident Zelenskyj teda naďalej legálne vykonáva svoju funkciu a bude v nej pokračovať, kým nebude možné demokraticky zvoliť jeho nástupcu.