Putinova cesta na Slovensko: Test vymožiteľnosti medzinárodného práva a politických postojov

admin

Admin

uverejnené pred 3 dňami — aktualizované pred sekundou

188
videní

Na Vladimira Putina, vydal ICC zatykač za vojnové zločiny. Vláda Roberta Fica, známa proruskými postojmi, by stála pred dilemou medzi medzinárodnými záväzkami a politickými väzbami. Táto situácia môže ovplyvniť postavenie krajiny v EÚ a NATO. Aký osud by čakal Putina na Slovensku ak by bolo Slovensko normálne fungujúcom štátom?

Slovenská republika ako signatár Rímskeho štatútu patrí medzi krajiny, ktoré sa zaviazali spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu. Tento štatút vyžaduje, aby štáty zadržali a odovzdali osobu, na ktorú ICC vydal medzinárodný zatykač. V marci 2023 bol takýto zatykač vydaný aj na ruského prezidenta Vladimira Putina za podozrenia z vojnových zločinov na Ukrajine, konkrétne za nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska. Ak by Putin vstúpil na územie Slovenska, štát by mal povinnosť konať v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

Robert Fico a jeho proruský kurz

Politická situácia na Slovensku však tento scenár značne komplikuje, nakoľko Rremiér Robert Fico, známy svojimi proruskými postojmi, nedávno navštívil Moskvu, kde sa osobne stretol s Vladimirom Putinom. Tento krok spôsobil výraznú odozvu doma aj v zahraničí. Opozičné strany a občianska spoločnosť označili Ficovu cestu za "hanbu" a "zradu" a jeho cesta si vyslúžila zrovnanie s cestou Aloisa Indru, Drahomíra Koldera, Oldřicha Švestku, Antonína Kapka a Vasiľa Biľaka z augusta 1968 ako akcia "Pozývací list".

Premiér na druhej strane zdôraznil potrebu zachovania pragmatických vzťahov s Ruskom, ktoré je pre Slovensko dôležitým energetickým partnerom.

Fico taktiež ešte pred touto cestou vystúpil v ruskej štátnej televízii Rossija 1, ktorá je hlasnou trúbou Kremľa a kremeľskej proagandy, kde kritizoval Európsku úniu, obvinil ju z obvinil z podnecovania vojny na Ukrajine a sankcií voči Rusku, čo vyvolalo až zdesenie u politických analytikov.

Portál idnes.cz v tejto súvislosti poukázal na Ficov výrok, podľa ktorého EÚ Ukrajine hovorí: „Tu máte zbrane, tu máte peniaze, bojujte, len nás s tým neotravujte, my už s tou vojnou jednoducho nechceme mať nič spoločné“.

Tento prejav bol interpretovaný ako prejav úlohy Slovenska v medzinárodnej politike, ktorá sa za jeho vlády posúva smerom k proruskému kurzu.

Medzinárodné právo vs. politická realita

Hypotetická návšteva Vladimira Putina na Slovensku by bola testom ochoty krajiny dodržiavať medzinárodné právo. Rímsky štatút jednoznačne hovorí o povinnosti zadržať osobu, na ktorú je vydaný zatykač. Otázkou je, či by vláda pod vedením Roberta Fica splnila tento záväzok, alebo by sa pokúsila nájsť politické riešenie na zachovanie vzťahov s Moskvou.

Podľa právnikov a odborníkov na medzinárodné právo by nečinnosť Slovenska v tejto situácii znamenala porušenie Rímskeho štatútu a mohla by viesť k medzinárodným sankciám alebo strate kredibility krajiny v rámci Európskej únie a NATO. Nezadržanie Vladimira Putina by zároveň mohlo signalizovať neochotu Slovenska dodržiavať svoje medzinárodné záväzky, čím by sa krajina vystavila kritike nielen zo strany európskych partnerov, ale aj zo strany ľudskoprávnych organizácií.

Na druhej strane, zadržanie Putina by znamenalo výrazný diplomatický konflikt s Ruskom, ktoré by mohlo odpovedať sériou ekonomických alebo politických opatrení. Rusko patrí medzi hlavných energetických partnerov Slovenska, a preto by akékoľvek narušenie týchto vzťahov mohlo mať vážne dopady na slovenskú ekonomiku. Premiér Robert Fico v minulosti opakovane zdôrazňoval dôležitosť týchto vzťahov, čo naznačuje, že jeho vláda by pravdepodobne hľadala spôsob, ako sa podobnej situácii vyhnúť.

Táto hypotetická situácia odhaľuje širší problém v súčasnej slovenskej politike, kde proruské tendencie vlády vytvárajú potenciálne konflikty s medzinárodnými záväzkami a hodnotami, ktoré Slovensko prijalo ako člen EÚ a NATO. Rozhodnutie o postupe v takomto prípade by mohlo mať dlhodobé dôsledky pre postavenie Slovenska v medzinárodnom spoločenstve.

Medzinárodný trestný súd by mohol udeliť výnimku

Pre Denník N odborník na medzinárodné právo Lukáš Mareček opisuje, že "Slovensko by ako zmluvná strana takzvaného Rímskeho štatútu bolo povinné vykonať zatýkací rozkaz Medzinárodného trestného súdu“. Takýto zatýkací rozkaz sa vykonáva za rovnakých podmienok ako každý iný príkaz na zatknutie, ktorý slúži na vydanie osoby do zahraničia. Podľa Trestného poriadku je ministerstvo spravodlivosti príslušné na prijatie žiadosti o vydanie osoby.

Avšak, ak existuje dôvodná prekážka, pre ktorú štát nemôže alebo nechce takýto zatýkací rozkaz vykonať, tak je štát povinný včas takúto situáciu konzultovať s Medzinárodným trestným súdom. Tu však takáto informácia chýba, teda nevieme, či bola, alebo nebola takáto žiadosť vôbec doručená a ak áno, tak aká bola odpoveď. Podobná situácia sa odohrala pomerne nedávno aj v Mongolsku (TA3 3.9.2024 - Pristál bez problémov a dokonca ho poctili ceremoniálom. Putin je v Mongolsku napriek zatykaču, prišiel rokovať o plynovode), ktoré Putin navštívil v septembri. Medzinárodný trestný súd však Mongolsku vyčítal, že „situáciu včas nekonzultovalo“ a že nepreukázalo legitímny záujem, ktorý by ospravedlňoval neplnenie jeho záväzkov.

Právne a politické dôsledky

Ak by Slovensko odmietlo konať, mohlo by čeliť tlaku zo strany medzinárodných partnerov, najmä krajín Európskej únie a NATO. Tieto organizácie stavajú dodržiavanie medzinárodného práva ako kľúčový princíp svojho fungovania. Nečinnosť Slovenska by mohla oslabiť jeho postavenie a dôveryhodnosť v týchto zoskupeniach. Krajina by sa mohla stať terčom ostrých politických vyhlásení a dokonca ekonomických sankcií zo strany svojich západných partnerov. Takéto oslabenie vzťahov by mohlo viesť k izolácii Slovenska na medzinárodnej scéne.

Na druhej strane, aktívne zadržanie Vladimira Putina by mohlo vyvolať vážny konflikt s Ruskom. To by mohlo odpovedať sériou hospodárskych opatrení, ako je obmedzenie dodávok energetických surovín, ktoré sú pre Slovensko životne dôležité. Energetická závislosť krajiny na Rusku by sa mohla stať pákou, ktorú Moskva využije na nátlaknakoľko Slovensko stále zatiaľ dováža ruskú ropu a plyn. Okrem ekonomických sankcií by mohlo dôjsť k obmedzeniu diplomatických kontaktov, čo by ešte viac skomplikovalo bilaterálne vzťahy.

Zadržanie Putina by mohlo viesť aj k vnútropolitickým konfliktom. Proruské skupiny na Slovensku by mohli organizovať protesty proti vláde, zatiaľ čo opozícia by mohla túto situáciu využiť na oslabenie Fica. Zároveň by však tento krok posilnil postavenie Slovenska v očiach západných partnerov, ktorí by mohli podporiť krajinu politicky aj ekonomicky, aby zmiernili negatívne dôsledky konfliktu s Ruskom.

V tejto situácii teda Slovensko stojí medzi dvoma svetmi – medzi povinnosťou dodržiavať medzinárodné právo a zachovaním kľúčových vzťahov s Ruskom. Výber, ktorý krajina urobí, bude mať zásadný dopad na jej budúce smerovanie, ako aj na vnútornú politickú stabilitu.

Slovensko medzi dvoma svetmi

Aktuálna situácia Slovenska s "politikou na štyri svetové strany" poukazuje na hlbokú krízu slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa zmenila na "politiku na jednu stranu" ktorá sa za Ficovej vlády vyvrcholila na konflikt medzi Západom a Ruskom. Slovensko sa doposiaľ dlhodobo prezentovalo ako spoľahlivý a stavilný člen Európskej únie a NATO, pričom stále benefituje z politickej, ekonomickej a bezpečnostnej spolupráce so Západom. Avšak rastúce proruské postoje v rámci aktuálnej vlády signalizujú posun, ktorý by mohol mať vážne dôsledky na pozíciu krajiny v medzinárodnom spoločenstve.

Na jednej strane má Slovensko silné väzby na Západ, ktoré mu poskytujú politickú a ekonomickú stabilitu. NATO zabezpečuje obranné kapacity, zatiaľ čo EÚ prináša investície a obchodné výhody. Na druhej strane sú tu historické, kultúrne a energetické väzby s Ruskom, ktoré niektorí politici, vrátane premiéra Fica, považujú za strategicky dôležité. Tento dvojitý prístup spôsobuje napätie nielen na medzinárodnej scéne, ale aj vo vnútornej politike krajiny.

Otázka, či by Slovensko zadržalo Vladimira Putina, preto nie je len právna, ale predovšetkým politická. Toto rozhodnutie by mohlo slúžiť ako indikátor budúceho smerovania slovenskej zahraničnej politiky. Ak by Slovensko konalo podľa Rímskeho štatútu, mohlo by významne posilniť svoju pozíciu v rámci EÚ a NATO, ale riskovalo by stratu priazne Ruska na ktorú sú naviazané vládne špičky a naopak, ak by zadržanie odmietlo, mohlo by oslabiť dôveru svojich západných partnerov a vyvolať otázky o jeho spoľahlivosti ako člena týchto spoločenstiev. Ale, ako som povedal vyššie - byváme sa hypoteticky.

Rozhodnutie o tom, ako postupovať, tak nie je len otázkou právneho záväzku, ale aj strategického záujmu. Výsledok by mohol zásadne ovplyvniť postavenie Slovenska v globálnom kontexte a definovať jeho úlohu na desaťročia dopredu.

Úvaha na záver...

Do akej miery sa dá veriť slovám Roberta Fica a Vladimíra Putina? Pri Ficovi ako populistovi nijako, nakoľko ten nás už u tom mnohokrát presvedčil, že jemu sa jednoducho v ničom veriť nedá. A pri Vladimírovi Putinovi? Tu vychádzajme z postu Vladimíra Snídla z denníka N na sociálnej sieti Facebook, ktorý je vo forme obrázka a doslovne sa na ňom píše : "Základná poučka: že Putin niečo vyhlási, ešte neznamená, že je to aj pravda. Díky", hovorí za všetko. Toto myslím si nepotrebuje ďalší komentár a plne sa s týmto stotožňujeme, nakoľko reči sa hovoria a chlieb sa je, o čom nás všetkých presvedčil Vladimír Putin už mnohokrát - naposledy o tom, keď povedal, že nenapadne Ukrajinu. Ruská armáda potom 24. februára 2022 na Ukrajinu zaútočila zo zeme, zo vzduchu aj z mora ...

Takže čo je dôvodom toho všetkého? Zjavne nič podstatné iba prekrytie ďalších vnútorných problémov na Slovensku a v Rusku. Na Slovensku je to neschopnosť vládnutia vládnej koalície a možný ťah na bránu v podobe predčasných volieb (čo premiér Robert Fico niekoľko krát spomenul) a v prípade Vladimíra Putina, je to nezmyselný útok a zostrelenie Azerbajdžanského civilného lietadla nad Groznym, ktorý sa snaží prekryť fantastickou správou o ochote k mierovým rozhovorom.

Zdroje: